EIA-485 (pôvodne RS-485) je štandard sériovej komunikácie definovaný v roku1983 združením EIA. Používa sa predovšetkým v prostredí priemyslu. Štandard RS-485 je navrhnutý tak, aby umožňoval vytvorenie dvojvodičového poloduplexného viacbodového sériového spoja. Má rovnaký základ ako štandard RS-232, od ktorého sa líši predovšetkým inou definíciou napäťových úrovní, neprítomnosťou modemových signálov, možnosťou vytvárania sietí (tiež zbernice) pozostávajúcich až z 32 zariadení a možnosťou komunikácie na vzdialenosť až 1200 m. Výhodou je, že linku RS-485 je možné vytvoriť zo široko rozšíreného štandardu RS-232 pomocou jednoduchých prevodníkov úrovne.
Ukážka prenosu znaku 211 (hexadecimálne D3, dvojkovo 11010011). Najprv je vyslaný štart bit, potom 8 bitov počínajúc LSB, bez parity, nakoniec stop bit.
RS-485 (rovnako aj RS-422) sa vyznačuje dvojvodičovým prepojením jednotiek. Tieto vodiče sa označujú písmenami A a B. Niekedy sa používa označenie „-“ a „+“. V pokojovom stave by na vodiči A (alebo „-“) malo byť menšie napätie než na vodiči B (alebo „+“). Aj keď sa pracuje s rozdielovým napätím, pri spojení na dlhšiu vzdialenosť sa musí okrem signálových vodičov (RxTx+ a RxTx-) prepojiť aj zem (GND, G) komunikujúcich zariadení (viď napr. špecifikácia Modbusu). Príčinou je, že vo vzdialených miestach môžu existovať značné rozdiely potenciálu "zem".
Pri komunikácii na väčšie vzdialenosti musí byť vedenie na obidvoch stranách zakončené zakončovacími odpormi alebo terminátormi. Zmyslom "terminátorov" je zabrániť odrazom signálu od konca vedenia. Pomáhajú tiež zvýšiť odolnosť linky proti rušivým signálom. Terminátor by mal mať v ideálnom pripade hodnotu 110 Ω (tzv. obrazová impedancia), výsledná impedancia linky je potom 55 Ω (110 Ω || 110 Ω).